radoslav

Po porážke a podpísaní prímeria s Rumunskom, vrhla maďarská vláda všetky sily na severnú frontu proti Slovensku resp. čs jednotkám ktoré v tom čase obsadzovali druhú demarkačnú líniu hlbšie v súčasnom území MR. Pri jej obsadzovaní, ale už miestne maďarské jednotky neustupovali do vnútrozemia Maďarska, ako to bolo v prípade obsadzovania prvej demarkačnej línie čs. armádou, ale kládli zúrivý odpor a vrhali sa do protiútokov, najmä v oblasti Miškolca a Šalgotarjánu. Počas týchto bojov sa ukázali niektoré problémy čs. jednotiek, jednak mali na rozdiel od maďarských oddielov nedostatok delostrelectva a všobecne munície, (často sa stávalo, že čs. jednotky museli ustúpiť z boja po úplnom vyčerpaní munície – na rozdiel od maď. jednotiek, ktorým zostali muničné sklady po R-U armáde a mali jej dostatok), taktiež Maďari do bojov nasadzovali aj R.U. pancierové vlaky (8 ks) proti ktorým okrem ničenia koľajníc nemali čs. oddiely účinné zbrane. Velením čs. oddielov v tom čase boli poverení talianski dôstojníci na čele s generálom Piccionom, ktorí velili čs. légiám už počas bojov v Taliansku. Počas bojov sa ukázalo, že často krát čs. jednotky padali do pascí a celkovo to pôsobilo akoby maď. strana vedela o plánoch čs. oddielov. Postupne sa podozrenia upriamili práve na taliansky dôstojnícky zbor, jestvovali podozrenia, že je tu určitá spolupráca medzi MR a Talianskom, ktoré počítalo s podporou MR v prípade talianskych nárokov na územie Juhoslávie. Preto čs. vláda poverila M.R. Štefánika aby rokoval s francúzskou vládou o nahradení talianskeho dôstojníckeho zboru zmiešaným francúzsko-československý. 20. mája začala maďarská armáda rozsiahlu protiofenzívu, pričom jej plánom bolo prebojovať sa stredom Slovenska až k poľským hraniciam, rozdeliť tak čs. armádu na dve časti, čím by jednak odrezali čs. oddiely na východnom Slovensku od zásobovania  cez trať Bratislava- Žilina-Košice a zároveň by sa otvorilo krídlo pre útok na Komárno a Bratislavu, pričom sa počítalo, že dobytím Komárna  by došlo k vzbúreniu obyvateľstva mr. národnosti proti novej čs. vláde na celom Žitnom ostrove. Postupne sa maď. jednotkám podarilo zatlačiť čs. jednotky na pôvodnú demarkačnú líniu kopírujúcu približne súčasné hranice Slovenska. Posmelení týmto úspechom vrhli Maďari 30 mája asi 80. tisíc mužov do útoku po celej frontovej línii. Komárňanskej posádke sa podarilo odraziť pokus Maďarov o obsadenie Komárna, horšia bola situácia na strednom úseku fronty, kde sa Maďari snažili prebojovať až k poľskej hranici, do 10. 6. dosiahli čiaru Nové Zámky- Levice- Zlaté Moravce- Banská Štiavnica- Zvolen- Tisovec- Jelšava. V tomto pre čs. armádu kritickom čase prebiehalo striedanie talianskeho velenia čs. armády velením francúzsko-československým. Francúzsky generál Pelle bol menovaný náčelníkom generálneho štábu čs. armády a 1. jún bol stanovený ako dátum výmeny dôstojníckeho zboru. Na Slovensko pricestovali generáli Mittelhauser, Chabord a Schuller a ujali sa velenia legionárskych divízii. 127 talianskych dôstojníkov vystriedalo 27 francúzskych a 24 československých dôstojníkov.  Generál Pelle sa energicky vrhol do práce –

 Reorganizoval rozdelenie vojska, dal rozkaz k vytvoreniu záloh – boli vytvorené nové oddiely a oddiely, ktoré neboli potrebné v Čechách a na Morave boli presunuté na Slovensko, Generál Pelle sa obrátil na fr. generála Focha a požiadal ho o okamžitú dodávku vojenského materiálu, najmä ťažkého delostrelectva a letectva, ktoré dovtedy nebolo súčasťou čs. armády. Jeho žiadosti bolo okamžite vyhovené a tak na Slovensko prelietli dve kompletné letecké jednotky a vyrazili vlaky naložené muníciu a delami veľkých kalibrov. Okrem iného Francúzsko okamžite a zdarma zaslalo na Slovensko 115 prieskumných lietadiel, 50 stíhacích lietadiel Spad 13 a 15 bombardérov.