radoslav

V médiách prebehla správa o vyčíňaní slovenského „heparínového“ vraha – i keď v tomto prípade vrah použil iné preparáty. Po prečítaní diskusii k tomuto článku- hlavne na českých serveroch, som sa rozhodol k napísaniu tohto blogu. Vrahovia z nemocníc zvyknú svoje konanie obhajovať akousi pomocou trpiacemu – a tento argument padá u časti publika – súdiac podľa hore zmienených debát, na úrodnú pôdu a dokonca otvára tému legálneho vraždenie pod umeleckým menom eutanázia (prideľovanie vzletných názvov je zvlášť populárne u rôznych zavrhnutiahodných činností – napr. zabitiu plodu sa hovorí – prerušenie tehotenstva – niečo ako prerušenie telefonátu,  znie to predsa humánnejšie…).

A teraz k samotnej podstate. Argument o pomoci nevyliečiteľne chorému v utrpení, sa často rozpadne hneď po preskúmaní prípadov obetí –  mnohí rozhodne nevyliečiteľne chorí neboli – ono totiž podstatou takéhoto konania nakoniec vždy sú psychopatické stavy samozvaného „spasiteľa“. Iste v nemocniciach ležia ľudia o ktorých súčasná medicína hovorí ako o nevyliečiteľne chorých a iste tam ležia ľudia s neznesiteľnými bolesťami, ktorí sú dokonca schopní prosiť o smrť – človek trpiaci obrovskou bolesťou je schopný uvažovať o čomkoľvek len aby ukončil svoje trápenie – veď na tomto princípe je založené mučenie pri výsluchoch. – Ale tak, ako priznanie vynútené mučením nemožno brať za relevantné, tak i želania trpiacich nemožno celkom posudzovať ako želania vykonané pri plnom vedomí.

A teraz sa zastavím pri kľúčovom pojme môjho príspevku – „nevyliečiteľne chorý „- tento pojem je veľmi zradný a myslím, že by sa v medicíne nemal vôbec používať. – To že v tomto momente nie je všeobecne známy postup k liečbe konkrétneho stavu neznamená, že daný stav nie je možné liečiť – možno o hodinu, možno o týždeň – možno o rok – nádej vždy je.

Ako  príklad uvediem besnotu. O tejto chorobe vám každý lekár na svete a každá lekárska kniha povie, že mortalita v rozvinutom štádiu je 100 percent a virus besnoty je jeden z najstaršie známych supersmrtiacich vírusov.

A predsa – v roku 2004 do detskej nemocnice v Milwaukee USA priviezli 15 ročnú Jeann s podozrením na rozvinutú besnotu – podozrenie sa po vyšetreniach potvrdilo a rodičia Jean boli postavení pred fakt, že je len otázkou času kedy v obrovskom utrpení ich dcéra skoná lebo bola „nevyliečiteľne chorá“ – každý kto videl smrť človeka napadnutého besnotou – metajúceho sa v putách, s penou na ústach v záchvatoch šialenstva vie o čom je reč. Ale rodičov ani na sekundu nenapadli nejaké nezmysli o eutanází, ale verili v zázrak. Ošetrujúci lekár Rodney Willoughby prisľúbil rodičom, že pomocou prístrojov bude udržovať ich dcéru pri živote tak dlho ako sa len bude dať a sám sa vrhol do zháňania informácii o tejto strašnej nemoci. Po tom ako všade narážal na info, že nie je známy žiadny prípad vyliečenia, rozhodol sa pre experiment – z poznatkov o nemoci vedel, že vírus napadá mozog a smrť nastáva vlastne zrútením celého systému na základe nezmyselných pokynov mozgu. Uviedol dievča do hlbokej kómy aby znížil vplyv mozgovej činnosti na telo a dúfal, že tak dá telu čas na to aby si vytvorilo protilátky a poradilo si s vírusom. Po niekoľkých dňoch v kóme sa naozaj začali protilátky v tele tvoriť a nakoniec bola choroba porazená – i keď po prebratí z kómy bolo dievča v stave, že sa muselo znova učiť jesť, rozprávať, či chodiť. Videl som dokument, v ktorom toto dievča vystupovalo a bolo naozaj šťastné, že žije.

A teraz si položme otázku – čo keby si nejaký psychopatický ošetrovateľ povedal, že veď ju čaká obrovské utrpenie a nakoniec aj tak zomrie.

Na záver len poviem, že prednedávnom prebehla v novinách správa, že touto metódou kombinovanou s podávaním séra sa podarilo zachrániť tretieho človeka na svete – nejakého chlapca v USA.

jeden z článkov o Jeann:

http://www.mymultiplesclerosis.co.uk/misc/jeannagiese.html