radoslav

Po dlhšej dobe som dnes zablúdil na stránku SMEtia a článok, http://bratislava.sme.sk/c/5784654/socha-marie-terezie-ma-vytlacit-stura.html ,

ktorý som tam uvidel, ma donútil k tejto malej úvahe.

Nebudem sa zaoberať umeleckou hodnotou tejto, podľa mňa, veľmi gýčovitej sochy, z ktorej umelecký zážitok by som prirovnal k pocitom pri pohľade na záhradného  trpaslíka,  pozastavím sa skôr nad zmyslom jej reinštalácie. Sochu tejto vraj „osvietenej“ panovníčky Uhorska  postavili v Bratislave pri príležitosti osláv tisíceho výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a symbolizovala vyrovnanie Maďarov s habsburskou monarchiou. Inak povedané jej postavenie symbolizovalo uchopenie moci v Uhorsku maďarskou aristokraciou po Rakúsko- Uhorskom vyrovnaní a nástup brutálnej maďarizácie s tým spojenej. Argumenty obhajcov jej reinštalácie vyznievajú naozaj komicky, že vraj je to osoba ktorá bola počas svojho panovania veľkým prínosom pre Slovensko a za jej účinkovania sa vykonalo veľa dôležitého. Odhliadnúc od toho, že počas panovania porodila 16 detí, čiže bola buď tehotná alebo práve rodila a na štátnickú činnosť jej asi veľa času neostávalo, faktom je, že to bola práve ona, ktorá potvrdila výsady uhorskej aristokracii a upevnila feudalizmus v jeho otrokárske podobe v Uhorsku.  Jej meno sa často spája s osvietenectvom , čo je ale nezmysel. Skutočným osvietencom bol až jej syn Jozef. Ak by sme aj pripustili takýto spôsob argumentácie, tak potom mi logickejšie vyznieva znovu postavenie sochy Klementa Gotwalda pred budovou STU. Tiež ako Mária aj Klement panoval aj na Slovensku  a počas jeho panovania sa vybudovalo iste sto-krát viac ako počas jej vlády a dovolím si tvrdiť, že aj komunistický režim 50.tych rokov bol demokratickejší ako otrokársko-nevoľnícka spoločnosť  Uhorska – najzaostalejšej krajiny Európy tých čias.

A preto, ak si niekto naozaj zaslúži novú sochu, tak sú to práve tí legionári, ktorí sochu MT zbúrali, pretože som si istý, že ich prínos pre Slovensko bol podstatne väčší a aj vďaka ich obetovaniu a nasadeniu životov pri bojoch na Slovensku v rokoch 1918-1919 sme dnes tu a hovoríme po slovensky.