Môj starý otec Karol bol v čase Mníchovskej zrady vojakom čs. armády a po absolvovaní poddôstojníckej školy v Znojme slúžil v opevnení v pohraničí na Znojemsku. Opevnenie museli po zrade „západných demokracii“ opustiť.
28.10. 1938 napísal list z Moravy svojmu staršiemu bratovi Antonovi, ktorý bol v tom čase mobilizovaný a slúžil v Ružomberku ako člen minometnej roty horského pluku.
Text listu prikladám ako svedectvo doby, čím viac svedectiev, tým skutočnejší obraz.
“ Milý bratre!
Srdečný pozdrav Ti zasielam a stálou spomienku na Teba, čo je s Tebou, keď smi ani nepísal a Tvoj adres som nevedel. Až číl som od Teba kartu obdržál s ktorej som sa potešíl. Ti píšeš bratu jak sa mám, to vieš, jako na vojne, si bol vojákom a si a to samé máte tam na Slovensku čo sme mali mi prv tu nemusím Ti vykládať. Zdeľujem Ti že som bol 1 deň na dovolenú u rodičov To vieš čul sú také časi špatné čím tato má väčšie bolenie v hlave ale boli veľmi prekvapení keď ma uzreli, bratku píšeš že není vyhlídki na civil, tak bych Ti k tomu podotknul, nemyslite tam na civil dokiaľ neni vyjasneno nad našou vlasťou račej poučajte tých ktorí sú slabý aby sa nenechali od propagandy žid. za pripojenie k maďarom nalákať. Bol som v stredu doma a vydel som jak to tam na Slovensku vypadá preto zdoraznujem aby boli z Vás ocelový vojáci radšej smrt než prísť zas pod jarmo Maďarské. Nanás mladích záleží aby sme pokračovali v práci ktorú začal náš milovaní Štefánik s Masarikom, žial Bohu že nežijú aby práca a jeho smrť neboli na darmo vynaložené. Není ste sami je nás moc kterí čakáme z radosťou do prvej línie sa k vám pripojiť i z našíma priateľmi kterí tiež čakajú jak len zaznie hlas o pomoc. Mi by sme radi bojovali ale museli sme ustúpiť s bolesťou v duši. Tá nálada čo je tam medzi ľudom je veľmi dobrá a je vydet že dnes je o moc lepšej pracovať než bolo za Rakúska keď našich ľudí moc spalo a nevedeli čo nebozký Štefánik s Masarykom chcú. Dnes Štefánikov duch vre v každem synovy a dcére našeho národa, chlapec má 5 rokov už pomenuje všech ministrov. Jak píše Slovák článek za 20 rokov žitia z bratmi Čechi sme sa moc roztáhli do šírky a hĺbky s kultúrou i za hranicou. Mal som šťastie rúznima pánmi hovoriť preto sa držte nemyslite na civil, len na budúcnosť. Jak si usteleme tak budeme spat a verme našim velitelom ktorí nás vedú do nového života, pomahajme všetci do najstaršieho v ich prácach ťažkých. Nazdar bratre s Bohom bud zdravý tvoj brat Karol.“
(Starý otec bol neskôr odvelený do Nitry, kde ho zastihol 14. marec 1939. Ako člen novej slovenskej armády sa zúčastnil bojov proti maďarom a poľského ťaženia, potom mu vojenská služba skončila, oženil sa, založil rodinu a postavil nový dom. Keďže mal nový dom, ubytovali mu v ňom dvoch nemeckých dôstojníkov v 1944 po ich príchode na Slovensko. Starý otec spomínal ako títo dôstojníci plakali a ukazovali mu fotky detí a manželiek, keď odchádzali a prišiel ich čas presunúť sa na frontu potláčať SNP, vedeli že vojna končí a oni zbytočne môžu prísť o život.)
Starý otec ako desiatnik ČS a neskôr Slovenskej armády:
Jeho brat Anton:
