Bani Walid: od piatku prebiehajúce boje dosiahli max. intenzitu včera, keď sa mesto zmenilo na „mlynček na mäso“. Podľa slov jedného z rebelov, odpor obrancov mesta prekonal všetky očakávania – „povedali nám, že obyvateľstvo je proti Kaddáfimu, ale v skutočnosti na nás strieľali z každého domu, z každého stromu, z každého vyvýšeného miesta, je to peklo“. Boje pripomínajú bitku o Stalingrad. Z vysielačiek celý deň znelo „running out of men, send reinforcement“ “ not rebels, but privateers“ Čiže – dochádzajú nám muži, pošlite posily, ale nie rebelov, ale tzv. kontraktorov – žoldnierov zo západu lebo bojová hodnota rebelov je veľmi nízka – väčšina nemá vojenský výcvik a majú sklony vnášať chaos a nepočúvať rozkazy z centrály riadenia boja – často sa začnú venovať napr. rabovaniu namiesto boja a pod. Útoky na mesto podporovali francúzske vrtuľníky. Rebeli uvádzajú, že videli aj ženy z mesta strieľať na nich. Boje sa zmiernili až po západe slnka, keď mohli v boji pokračovať len jedinci vystrojení nočným videním, čo bolo v prípade rebelov len u žoldnierov zo západu. Medzi jednotlivými skupinami rebelov vypukli šarvátky, jednak pre korisť z prvých domov a jednak pre rozdielnu predstavu o boji – kmene pochádzajúce z iných oblastí, majú predstavu, že môžu v boji zabiť všetkých obyvateľov a územie potom osídlia svojimi ľuďmi, rebeli z kmeňov z oblasti Bani Walid naopak chcú útočiť len proti vojakom a civilistov – príslušníkov svojho kmeňa chrániť – hádky vyústili až do prestreliek medzi rebelmi, časť kmeňov napokon odtiahla z boja do Tripolisu. Všade sú stovky zabitých z oboch strán – rebelov aj obrancov mesta.
Tripolis: podľa očitých svedectiev denne do Tripolisu prichádzajú ozbrojené skupiny a rabujú, ulúpené veci odnášajú do svojich domovských miest. Napríklad jeden človek opísal ako ráno príde jedna skupina napr. z jedného mesta, vtrhne so zbraňami v rukách do domov na jeho ulici a odnesie si všetko, čo sa jej páči, následne na obed príde iná skupina z iného mesta a znova lúpi, keď sa tento človek sťažoval u predstaviteľov dočasnej vlády, povedali mu, že jednoducho nedokážu kontrolovať všetky ozbrojené skupiny.
Počas rabovania Tripolisu sa rebeli z Misurati a Zintanu snažili odniesť maximum zbraní zo skladov v meste do svojich miest, pretože podľa vlastných slov, očakávajú kmeňovú vojnu.
13.septembra sa v Tripolise prvý krát objavil vodca dočasnej vlády Mustafa Abdel Jalil, počas príhovoru na námestí hovoril o potrebe zjednotiť velenie jednotlivých skupín rebelov a ďalších veciach, mierny šok spôsobil vyhlásením, že chce budovať právny štát, pričom za základ, z ktorého by sa malo vychádzať, považuje islamské právo šaria. V tom okamihu mu z desiatok pohlavárov na pódiu tlieskali len dvaja.
Prehlbujú sa spory medzi umierneným krídlom dočasnej vlády a islámskymi radikálmi – navzájom sa vyzývajú na odstúpenie. Objavila sa dokonca správa, že keď jednotky islamistov zo skupiny radikála Hassadiho pochodovali na Sirtu, niekto z členov dočasnej vlády dal koordináty ich pohybu ako podklad pre útok lietadiel NATO – výsledok 150 mŕtvych rebelov. Hassadi mal vraj na základe tohto incidentu prisahať, že zabije umiernených členov dočasnej vlády jedného po druhom.