Prvé oficiálne vyhlásenia a rokovania na schôdzke NATO priniesli trochu svetla do motívov a možnej budúcnosti vojenskej akcie v Líbyi. Ukázalo sa, že problém prevzatia velenia súčasných operácii NATO-m nie je v neochote NATO prevzať velenie, ale v postoji Francúzska, ktoré ústami pr. Sarkozyho trvá na tom aby velenie ostalo na pleciach tzv. spojencov teda Francúzska a VB a z NATO využívalo len materiálne vybavenie. To vyvoláva nesúhlas Turecka, ktoré takto upodozrieva Francúzov, že im ide iba o bohatstvo Líbye, tejto teórii nahráva aj postoj Francúzska k totálnemu ropnému embargu , ktoré navrhlo Nemecko – Francúzsko sa stavia proti a chce aby bolo povstaleckej Národnej rade, ktorú ako jediná krajina uznalo umožnené s ropou obchodovať. Ak by to bola naozaj pravda máme dnes v Libyi dočinenia s klasickou neokoloniálnou vojnou pre korisť.
Druhou zaujímavosťou z rokovania je vyhlásenie, že NATO dočasne ponecháva velenia pozemných operácii na tzv. spojencov teda FR a VB a preberá velenie nad vzdušnými operáciami, pričom úplne velenie preberie neskôr. Z tejto relatívne nenápadnej vety plynie, že sú plánované aj pozemné vojenské operácia. Povolenie na pozemné útoky vraj dáva veta „všetky nevyhnutné opatrenia“ obsiahnutá v rezolúcii BR OSN.