Všetky novelizácie zákona o štátnom občianstve predkladané v NR SR, vrátane návrhu medzivládnej dohody, vychádzajú z modelu podmieneného získania občianstva (dĺžka štúdia, či práca a pod.). Som presvedčený, že takýto model funguje len v obrátenom garde, teda v prípade, že sa daný štát bráni širokému udeľovaniu občianstva, ako napr. USA – tzn. kladie si podmienky, následne splnenie týchto podmienok dôkladne skúma a až na základe ich úplneho splnenia občianstvo udelí, ale v prípade Maďarska je táto situácia iná. Maďarsko sa snaží udeliť občianstvo každému, kto o to požiada, čo v praktickom prevedení môže znamenať, že úradník v Maďarsku sa uspokojí s čestným prehlásením, že daný občan napr. pracuje x rokov v MR alebo jednoducho akceptuje napr. sfalšované potvrdenie o štúdiu a nebude mať potrebu ho skúmať.
Aký bude potom postup SR?
Vyšle do MR vyšetrovateľov , ktorí budú preverovať, či uchádzač naozaj splnil podmienky v zákone, či medzivládnej zmluve?
A keď budú mať pochybnosti – vyzvú MR aby občianstvo odobralo?
Praktické prevedenie takéhoto modelu podmieneného prideľovania občianstva v prípade MR stráca úplne svoj zmysel a je v zásade jedno aké podmienky by výsledný zákon prijatý NR SR obsahoval, akékoľvek pripustenie dvojitého MR/SR občianstva by úplne torpédovalo priehradu tvorenú v súčasnosti v SR platným zákonom.
Myslím, že jediná cesta je zachovanie súčasného zákona, ktorý dvojaké občianstvo nepripúšťa a ak by to malo mať nepriaznivý dosah napr. na našich občanov v USA, či GB je predsa možné jeho tvrdosť zmierniť medzivládnymi dohodami s USA, či GB. – V tejto súvislosti mi pripadá čudné, že keď hlavný argument vlády bola strata občianstva SR pre držiteľov pasov iných krajín ako MR, prečo nebol vyslaný emisár prave do týchto krajín, ale do MR, kde sa to vraj doteraz týka iba jednoho občana.